Pán Voženílek,
počúvam pravidelne ČR 2 a tak ani dnes, v taký významný deň
samozrejme nemôžem vynechať
Československo už dnes patrí histórii, ale nezanikli hodnoty, ktoré
reprezentovali a ktoré hlásali jeho zakladatelia: Moravan Masaryk, Čech Beneš a Slovák Štefánik, čo krásne symbolizuje Spojenie týchto zemí (spolu so Sliezskom a Podkarpatskou Rusou) v prvej demokratickej a slobodnej republike, ktorá však trvala len veľmi krátko - len necelých 20 rokov.
K vytvoreniu spoločného štátu viedli stáročné vzťahy a česko-slovenská vzájomnosť nevznikla v roku 1918 a ani nezanikla v roku 1992. Bola dávno predtým a bude i naďalej.
Je mi ľúto, že dnes 28. október, tento najvýznamnejší deň aj v Dejinách slovenského národa, nie je na Slovensku sviatkom. Chcel by som pripomenúť, že práve v Bratislave na Evanjelickom lýceu augsburského vyznania vznikla na ačiatku 19. storočia z plodného priateľstva Františka Palackého, ktorý tam študoval, Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika myšlenka
československého národa a jazyka. Aj keď ďalší vývoj túto teorii vyvrátil a Slováci sa konštituovali ako samostatný národ, genialita zakladateľov Československa je práve v tom, že túto myšlienku, KTORÁ VZNIKLA NA SLOVENSKU, vedeli využiť vtedy, keď sa na to objevili vhodné podmienky - v období 1. svetovej vojny a tým oslobodili ako Čechov, tak aj Slovákov.
ČSR pre Slovákov znamenala oveľa viac ako pre Čechov z toho hľadiska,
že na Slovensku vznikli slovenské školy, slovenčina sa ako jedna z variánt
československého jazyka stala úradným jazykom nielen na Slovensku, ale
aj v Čechách, Bratislava sa stala hlavným mestom. Kto by si taký zázrak bol
v roku 1914 vedel čo len predstaviť?
ČSR nebola náhodným a nepodareným zjavom, ako to dnes tvrdia mnohí
nielen spoza hraníc, ale aj z nášho českého a slovenského prostredia! Stačí si len uvedomiť, že vo všetkých významných historických obdobiach sme si stáli bok po boku: husiti a bratríci v 15. storočí, v roku 1621 bol na Staroměstském námestí při popravách českých pánov zastúpený aj slovenský národ v osobe doktora Jesenia, rektora Karlovej univerzity, v roku 1848 bojovali na pražských barikádach aj Slováci Štúr a Hurban, v rokoch 1914 - 1920 boli v légiách aj Slováci a v máji 1942 bol v Prahe pri poprave kata českého národa na zákrute v Hodkovičkách aj Slovák Jozef Gabčík. Mám pokračovať? Obávam sa, že niet dosť času.
Žiaľ, dnes sa to už veľmi nepripomína, a len tí, čo sa zaoberajú
dejinami niečo o tom vedia...
Prajem Vám v Čechách na Morave, krásny štátny sviatok, ktorý je
sviatkom aj pre mňa a aj pre mnohých iných Slovákov. Heslo od Šumavy k Tatrám nepatrí iba minulosti. :-)
Osobne pre mňa: študoval som v Prahe, na vojne som bol v Bechyni, zo
svojich 40 dovoleniek som minimálne 35 strávil v Čechách a na Morave,
mám tam stále spústu dobrých priateľov a vždy sa medzi nimi cítim ako
doma. Dúfam, že aj oni sa na Slovensku cítia ako doma :-)))
Zánikom Československa sa naše skutočné vlasti zmenšili, ale to, čo má
človek skutočne rád, zostáva v srdci natrvalo a netýka sa to len milovanej osoby! Symbolicky to vyjadroval aj malý československý štátny znak: Na srdce českého leva bol položený znak slovenský :-) Môže niečo lepšie symbolizovať vzťah Čechov a Slovákov? Každý si predsa najviac chráni to čo má nielen v hlave ale aj v srdci!
Ferdinand Vrábel, Bratislava
